Translations:Zlata eRA Folge 42 DAS NEUE ZEITALTER – Neue Technologien und die Welt jenseits unseres Blickfelds; 6.9.2026/6/sk

[ 00:29:10 ] Niekoľko generácií sme sa presunuli z poli dedín a krajiny do miest medzi asfalt, betón, sklo, oceľ. Vodu nám privedie potrubie. Teplo príde zo steny. Jedlo čaká v regáli. Svetlo vytvoríme pohybom prsta. Hej, je to veľký úspech civilizácie a nemá zmysel predstierať, že život našich predkov bol romantickou prechádzkou len svetlou lúkou. Nebol, bol tvrdý. Príroda dokáže byť nádherná aj nemilosrdná. Lenže pri všetkom pohodlí stojí za to položiť si otázku, čo sme cestou stratili. Dieťa môže vyrá nikdy nevidieť, ako zo semena vznikne rastlina, z ktorej pochádza jeho jedlo. Môže poznať stovky ikoniek na obrazovke a nerozoznať duba od búka. môže vedieť, čo sa deje na opačnom konci sveta a celé týždne sa nedotknúť pôdy. Možno teda nepotrebujeme viesť vojnu medzi mestom a dedinou. Mesto nie je nepriateľ. Technológia nie je nepriateľ. Pokrok tiež nie je nepriateľ. Otázka znie inak. Dokážeme napredovať bez toho, aby sme zabudli, odkiaľ sme prišli? Návrat človeka k dedine, k záhrade, k pôde a k lesu nemusí znamenať návrat do minulosti. Nemusíme všetci opustiť mestá, nemusíme zahodiť technológie. Možno potrebujeme návrat k blízkosti, vedieť, odkiaľ prichádza voda, vidieť ako rastie jedlo. Poznať vôňu zeme po daždi, vedieť, aké ticho nastane v lese pred búrkou. aspoň občas vidieť nad hlavou skutočnú nočnú oblohu. Človek nepotrebuje návrat späť. To, čo skutočne potrebujeme, je návrat bližšie.

[ 00:31:33 ] bližšie k pôde, k lesu, k rytmu dňa a roka a určite aj bližšie k samému sebe. A teraz sa vráťme tam, kde sme začali, k jednému obyčajnému stromu. Stojíte pri ňom, dlaň máte položenú na kôre. Lenže už sa nedotýkate toho istého stromu ako pred chvíľou, pretože teraz viete, čo všetko vaše oči nevideli. Nad vašou hlavou slnečný svit preniká do listov. Uhlík medzitým nebadane vstupuje ako stavebný materiál do stromu. V kmeni stúpa voda strmhlav k nebesám a pod vašimi nohami sa korene stretávajú s hubami a hubové vlákna pokračujú tmou k ďalším organizmom. A v dreve pod vašou dlaňou leží čas. Jeden letokruh, druhý, 10, stý. Každý z nich je jedna jar, jedno leto, jedna zima, rok dažďa, vetra, sucha, mrazu a svetla. Strom je kalendár, ktorý nepíše čísla, píše drevo. A práve preto sa človek obvykle pri starom strome bezdôvodne stíši. Možno pritom necítite nič a možno všetko, ale hlavne spoločne cítime mierku sveta. Človek počíta hodiny strom roky. Človek sa často bojí, čo bude zajtra. Strom nesie jazvy po búrkach spred desaťročí a pri stromoch starých tisícročia sa celý ľudský život zrazu javí ako krátke leto. Nie bezvýznamné, len krátke a preto vzácne. Stromy nám nemusia dávať priamo odpovede, ale keď pri nich zostaneme dostatočne dlho, začnú v nás vznikať otázky, čo vlastne znamená rásť.

[ 00:34:01 ] Musí to byť vždy iba smerom nahor? Čo znamená byť silný? Nikdy sa nezlomiť alebo vedieť pokračovať aj s jazvou? A kde sú vlastne moje hranice? A uhlík, ktorý dnes vydýchnem, môže byť zajtra súčasťou listu. Možno teda nie je celkom presné hovoriť, že strom stojí na jednom mieste. Jeho kmeň áno, ale jeho voda prišla z dažďa, jeho uhlík zo vzduchu, jeho energia zo slnečného svitu, minerály zo skál a pôdy a jedného dňa sa všetko v nej znovu rozíde do vzduchu, pôdy a do ďalšieho života. A strom teda nie je iba nejaká vec. Je to obrovská žijúca bytosť. Miesto, kde sa na určitý čas stretli slnečný svit, vzduch, voda, zem a život. Tak čo? Zmenil sa teraz aspoň trocha váš pohľad na strom či na les. Budete ho vnímať inak ako iba kmeň s korunou? Alebo si spomeniete, že je to aj svetlo, ktoré sa naučilo zostať. Voda, ktorá stúpa k oblohe, či čas, ktorý sa do dreva zapísal, zem, voda, vzduch a slnečný svit pretvorené životom a život samotný, ktorý potichu spája nebo s pôdou, minulosť s budúcnosťou, jeden organizmus s druhým, človeka so svetom, z ktorého nikdy neodišiel. Tak nabudúce, keď pôjdete okolo starého stromu, na chvíľku zostaňte, stíšte sa, položte dlaň na jeho kôru a nemusíte mu hovoriť vôbec nič. Len si spomeňte, kam patríme. Tak toľko o strome trochu z iného pohľadu.

[ 00:36:37 ] Patrik, my keď sme spolu hovorili o tom, že čo by si dnes pre našich divákov, poslucháčov ohľadom posvätných slovanských hájov povedal, tak eh voľne vznikla tá myšlienka trochu sa na tie stromy pozrieť inak, ale poďme teraz na to. naozaj ako naši slovanskí predkovia eh vnímali tú prírodu a vlastne tú technológiu v nej. Môžem ja urobiť nejaký úvod? Patríka poznám už veľmi dlho. Poznali sme sa poznáme sa už to sú roky. Roky a keď sme sa stretli, tak sme sa stretli eh čo sa týka technológií. Tak je. A vtedy mi Patrik prezradil, že existuje niečo ako les, ktorý má dušu, ktorý boli naše slovanské háje a že preto nás naši nepriatelia niekedy v roku 900 eh dá sa povedať, že eh tu na Slovensku to bolo posledné územie, ktoré dobili, lebo sme tu mali naše slovanské háje a keď nám ich tie slovanské háje vyrúbali, tak vtedy nás dostali. A ja som bol veľmi zvedavý, čo to vlastne je ten slovanský hjá. Nikto tu o tom, nikto tu o tom nerozprával. A Patrik mi porozprával mne fantastické informácie. Takže Patrik, čo je to vlastne slovanský h alebo by som povedal, že brsko v skratke biorezonančný sad? Tak je to správne? Dá sa to aj tak povedať. De facto ako to, čo Peter teraz rozprával, samozrejme to sú fakty. Ďalšia úroveň stromov je už mnohé vedecké experimenty to dokazujú, že stromy, ako aj všetky rastliny majú určitú úroveň vedomia, majú inteligenciu. To je dokázaný fakt. Eh, cítia emócie, lásku, nenávisť a tak ďalej.

[ 00:38:25 ] sú de facto rezonátory alebo vytvárajú určité energetické torzné polia. Každá rastlina samozrejme od veľkosti závisí a tak ďalej. Čiže dokážu aj dať facku, dokážu aj pohladiť. To sú fakty. To sú vedecké experimenty, ktoré sú napísané eh v mnohých publikáciách vedeckých, keď strom reaguje proste na hrozbu, reaguje na poškodenie a tak ďalej. To znamená, že teraz sa trošku pri tom pristavím. Znamená to, že keď drevorúbač rúbe strom, tak ten strom mu môžu jednu vykúriť. Správne to chápem? Áno, samozrejme, to sa aj stáva. Preto mnohí drevorúči minule sme sa o tom bavili, že tie drevorúči aj skôr nejako zomierajú, nie? Či ako to bolo? Určite, určite. Nielen drevorubači. Mám veľa známych, eh, pretože sa v tej sfére som sa pohyboval eh ovocinárov, ktorí ktorí treba 30 40 rokov sa starajú o ovocné sly, vysádzajú, čiže vysadili a dali život tisícom stromovom, 10 000. Ale na druhej strane eh každú chvíľu ich eh musia strihať, rezať, pretože také sú technológie eh zaužívané, trávia ich eh toxínmi a tak ďalej. A ja som nikdy nechápal, že prečo eh väčšina týchto mojich známych majú problémy onkologické a tak ďalej.

[ 00:40:22 ] Potom som to pochopil, samozrejme, že eh strom sa bráni, vie sa veľmi efektívne brániť energetickými údermi, aj keď to samozrejme nie je taká sila, že by ste to hneď pocítili, aj keď veľmi citliví ľudia to veľmi eh dokážu eh hneď zachytiť, ale eh keď to robí človek pravidelne a dlhodobo, tak samozrejme sa to na jeho zdraví aj na jeho dĺžke života môže veľmi jednoducho odraziť, pretože to znamená, že sa odrazí, ale aj To, keď stromy sadíme. Pamätám si jeden príbeh človeka v Černobyle, ktorý pamätáš si, eh, ktorý vysadil obrovské množstvo stromov a mu to zdravotne pomohlo. Pamätáš? Samozrejme, samozrejme. Také takých prípadov je veľa. Samozrejme, sú ľudia, ktorí dokážu sa so stromami aj naviazať kontakt, eh debatovať a tak ďalej, dozvedieť sa informácie, čo potrebujú. Takže eh vtedy mnohí eh dokážu aj určiť, že koho má strom rád. Strom si povie, koho má rád, ukáže jednoducho na človeka. Čiže stromy naozaj majú tie emócie a je tam veľmi, by som povedal, blízka blízka úroveň človeka, emócií človeka a tak ďalej, eh energetika a tak ďalej. A aj preto eh stromy a príroda veľmi úzko interagujú s ľudským organizmom. Preto ľudský organizmus veľmi efektne eh reaguje na pôsobenie strmov a rastlin a zelene. stovky eh vedeckých experimentov a štúdií ukazujú, že eh človek sa mení eh medzi stromami eh zeleňou, medzi zeleňou, keď žije, lebo sú eh sú časti mesta, ktoré sú veľmi zelené, tak eh jednoducho klesá kriminalita, eh stúpa eh interaktivita ľudí, eh medzi sebou sa vzťahy zlepšujú a tak ďalej.

[ 00:41:51 ] Čiže toto veľmi pôsobí sa ľudia v nemocniciach, ktoré sú postavené eh so zeleňou ako v Singapure, niektoré nemocnice už špeciálne sa na to zameriavajú už projektanti, že vytvoria úplne totálne zelenú so zimnými záhradami a vestibulmi naplnenými palmami a tak ďalej, vodopádmi a tí pacienti veľmi rýchlo regenerujú a tak ďalej. Čiže ľudský organizmus veľmi úzko spolupracuje alebo reaguje na tieto organizmy, rastlinné ríše. A samozrejme je to aj z druhej strany, keď eh človek pôsobí eh nejaké zlo alebo nejakú nejakú bolesť a tak ďalej stromom, tak stromy sa vedia veľmi efektívne brániť, takisto ako aj eh dokážu sa brániť proti Škócom, keď vytvárajú rôzne rôzne toxíny eh okamžite vo svojich tkanivách a pletivách. A tu vzniká veľká polemika vždy aj s ľuďmi, ktorí sú vegetariánsky zameraní, keď im človek vysvetľuje, ale nielen ja zabíjam eh nejaké mäso, keďže som šožravec, ale aj ty zabíjaš mnoho organizmov, ktoré majú vedomie a nechcú zomrieť, pretože ani ani jedna rasila nechce zomrieť. Ono to neprišla na to, aby ju človek zožral. Aj keď človek mnohokrát hovorí, že ona vyrástla pre mňa, aby som to jablko ja zjedla alebo Hruško, to nie je pravda. Tá rastlina tu žila milióny rokov pred tebou a má vytvorené presne presne určené eh ciele eh toho plodu, aby ochránilo nejaké semeno, nejaké svoje dieťa budúce, budúcu rastlinu a tak ďalej.

[ 00:43:34 ] Čiže rastlina eh vie reagovať veľmi efektívne energeticky a preto aj by som upozornil eh tí, ktorí chcú vo svojom živote eh nemať problémy zbytočné, tak vyhýbajte sa tomu, aby ste robili stromom alebo rastlinám len tak zbytočne zle. Samozrejme, my musíme žiť, my musíme stromy používať na nejaké účely, stavby, nábytky a tak ďalej. palivo, jedlo, to je všetko v poriadku, lebo sme proste na tej úrovni eh potravinového reťazca, ale eh pokiaľ sa dá, tak samozrejme čo najmenej eh ubližovať tejto rastlenej ríši, pretože naši dávni predkovia to veľmi dobre vedeli. Eh oni to mali vlastne aj vycítené eh rokmi, staročiami eh tých skúseností, ktoré si predávali z pokolenia na pokolenie. Eh, boli doby, keď nebol internet, nebola televízia, neboli dostupné knihy, tak eh sa veľmi eh tieto informácie z pokolenia na pokolenie rozprávali a hromadili sa vlastne v tej genetike, v tých ľuďoch informačné. Veď som povedal, že tie generácie mali oveľa viac informácií, ako máme my teraz. Čo sa týka tej tých reakcií, povedzme eh človeka na stromy eh spolužitia a tak ďalej. No a samozrejme, že naši predkovia eh zažívali také eh skúsenosti mystické na v určitých miestach, ktoré de facto boli a stanovili sa nejakým posvätným miestom pre nich a začali ich uctievať. Oni de facto si nevedeli vysvetliť, o čo ide a samozrejme uctievame všetko, čo nepoznáme. Zvošťujeme to alebo vidíme tam niečo mystické Boha a tak ďalej.